Ľubomíra Romanová
Som anestéziológ.
Stretnutie, ktoré prespíte.
Anestéziologička. Má sestru - fyzik, otca - literárny vedec a anglického špringeršpaniela menom William (Shakespeare). Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Koncert, Anestéziológia, Môj priateľ Timi, Intenzívna medicína, Povzdychy, A vôbec
Starí Gréci pre liek a jed používali jedno slovo – pharmacon. Každý liek môže pacientovi pomôcť, zachrániť mu život alebo ho zahubiť.
Zaistenie dýchacích ciest je jeden z najvážnejších momentov celkovej anestézie. Ak to nejde? Zle, nedobre bude.
Nie. Nie je to smrť pri školskej tabuli. Nesúvisí so zlými známkami alebo školskými nevedomosťami. Je to smrť na operačnom stole, alebo v bezprostrednom pooperačnom období. A zlé známky ? Nie vždy si ich zaslúžime.
Pre starých ľudí môže byť pobyt v nemocnici osudným. Možno tam nájdu, zachránia, obnovia a využijú ich minimálne fyzické a psychické rezervy a vrátia sa domov zdravší. Možno tam svoje posledné rezervy stratia.
Koho teší, ak musí ísť pod nôž. Obmedzujúce obtiaže, bolestivé a nepríjemné príznaky, diagnóza, navrhnuté operačné riešenie, pozbierané racionálne argumenty alebo vlastná niekedy iracionálna túžba urýchlene skoncovať s trápením ...nádej, že potom bude lepšie. Anestézia a operácia. Výsledok...(?) V našom ubolenom svete, predsa len, existuje jedna operácia a anestézia, ktorá ( zvyčajne) končí krásne. Narodením človeka. Anestézia pri cisárskom reze.
Orgován voňal do krásy. Zmrákalo sa. Z hlbín mysle sa mi vynorila spomienka na dávnu májovú noc.
Pacient 1: - Viete, ja sa bojím, že nezaspím. Pacient 2: - Radšej sa obávaj, že sa nezobudíš. Spýtajme sa sestričky, ako to bude ? Sestrička: - Pacienta uspávame tak, že si sestrička k nemu ľahne do postele, číta mu rozprávky a spieva uspávanky, až kým nezaspí. Keďže teraz ....je tá zlá ekonomická situácia v zdravotníctve.
Aké to je, starať sa profesionálne a predsa s láskou o našich blízkych priateľov ?
Tak som nazerala chirurgovi cez plece do otvoreného brucha a videla ten belavý útvar na pankrease a taký istý syrovo - biely poprašok porozsýpaný po črevách a pobrušnici. Ešte sa pokúšali riešiť priechodnosť čreva, ale všetci sme vedeli. Kocky sú hodené. A zle.
Poznáte ten pocit, že srdce máte obalené ľadovou triešťou? Poznáte to, keď vám hrôza lezie po tele ako tisícky maličkých pavúkov? Poznáte ten vzdúvajúci sa pocit v hrdle, ktorý sa prediera von a môžete ho zo seba vydať len panickým vreskom? Môžete to tak cítiť, ale nik to nesmie poznať.
Náladovka, alebo prečo si nič nepamätám. Kým čakám na moju operáciu...Zážitok prvý. Uzimený, polonahý v chatrnom zelenom ( alebo inom farebnom) pláštiku, pohodený na vozíku, ktorý je ledabolo zaparkovaný pred operačnou sálou, trasiem sa zimou, strachom a chce sa mi plakať. Veľmi nemôžem, lebo vozík sa trasie so mnou a bojím sa, že z neho spadnem. Okolo mňa prechádzajú ošetrovatelia a sestričky, kdesi sa náhlia alebo žartujú, rozprávajú sa akoby sa ich nič netýkalo.
....že neviete o koho ide. Ten, čo má spoločné niečo s narkózou ? Ten, čo robí na ARO?Nikoho takého nepoznám. V živote človeka a spoločnosti nemožno zabrániť tragédiám, ale možno zabrániť zbytočnej bolesti a utrpeniu. Nešťastie nechodieva po horách, ale medzi ľuďmi. Denne sa o tom presviedčajú ľudia rôznych pováh a temperamentu, profesií a vzdelania... stačí pár sekúnd a osud spôsobí mnohým ľuďom hlboké rany.