Pred niekoľkými rokmi, v piatok večer ( ten časopriestor je významný) o jedenástej v noci volala kolegyňa, že má na JIS-ke pacientku pre nás. Jednotka intenzívnej starostlivosti sa od nášho oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny líši tým ( zvyčajne), že ich pacienti dokážu existovať, dýchať bez prístrojov a tí naši ich potrebujú, aby sme životné funkcie vedeli nahradiť, udržať, obnoviť, ale aj monitorovať a odmerať.
Naša pacientka mala meningokovú meningitídu - zápal mozgových blán. Ochorenie smrteľné aj dnes.
- A predstav si, zajtra má svadbu.
V piatok večer previezli nevestu v kritickom stave na rozlúčkovú...k nám.
V bezvedomí nebola, ale ani pri vedomí nie.
Keďže nič nie je ťažšie / ľahšie, ako opísať bezvedomie a jeho stupne, múdre hlavy na svete sa dali dokopy. Vzniklo mnoho skórovacích systémov na hodnotenie stupňov vedomia, ale aj umelého spánku. Skórovacie systémy v medicíne využívajú čoraz častejšie. Nuž opis klinického stavu... bol tak trochu v bezvedomí..., lial ( krvácal), je evidentný blud.. hoci sa možno k nejakému stupňu poznania blíži. Z pohľadu konkrétneho lekára, je tá blízkosť u každého iná. Ak totiž, kričí očný lekár, ktorý sa díva do oka mikroskopom, že mu pacient leje ( rozumej kvapky krvi) a traumatológ kričí to isté pri rupnutej aorte... pre prežívanie pacienta sú to významne rozdielne pojmy.
Dnes sa pre hodnotenie bezvedomia používasystém Glasgow coma scale( GSC) . Má pätnásť stupňov. Ak čítate tento blog, máte podľa GCS 15 bodov, ak pri ňom driemete máte 14 -13 bodov, ak ste z neho v kóme, máte 3 body. GCS nula neexistuje . Klinici poznajú aj jednoduché opisné rozdelenie bezvedomia. Najnižší stupeň bezvedomia sa volá somnolencia. Pacient odpovedá na slovné podnety a otázky, na potrasenie telom s určitým časovým oneskorením. Môže, ale nemusí byť dezorientovaný. Somnolentní sme pri požití ne/veľkého množstva alkoholu. Druhým stupňom bezvedomia je sopor. Pacient reaguje na bolestivé podnety obranou, občas dokáže mumlať a občas ani nie. Kóma je najhlbšie bezvedomie. Pacient nereaguje na nič, alebo sa prejavuje abnormálnymi pohybmi. Medzi týmito troma stupňami, existujú rozdiely, ktoré by bolo treba troma riadkami opísať a aj tak nie sú presné. Skórovací systém dokáže postihnúť veci jednoduchšie.
A nevesta? Na slovné podnety neodpovedala, na bolesť sa ozvala, že ju bolí a mumlala. Mala nízky krvný tlak, pľúca vymieňali kyslík, ale na röntgenovom snímku ich mala posiate snehovými vločkami. Na hrudníku a rukách mala drobné krvné podliatiny ( petéchie), ktoré sprevádzajú túto chorobu. Zaintubovali sme ju, napojili na dýchací prístroj. Okysličovanie sa hneď zlepšilo. Doplnili sme cirkulujúci objem infúziami, aj tlak sa upravil, uspali sme ju, lebo niet lepšieho lieku na chorý mozog a boľavú dušu. Nasadili sme vysoké dávky antibiotík a čakali a dúfali...
A dorazili zúfalí...
Ženích ...a svadobná mati ...a budúca svokra so svokrom ...a že čo teraz ...že hostí napozývaných, koláčov napečených, či mladú nemôžeme, nevieme aspoň na ten sobáš odpojiť od prístroja a do kostola poslať, či to predsa len nerozchodí... A je piatok! Zajtra sobáš! Všetko nachystané - jedlo, pitie, kvety, autá... A to fakt z toho nič? Ženích nariekal oblečený v povinnom plášti pre príbuzných. Aj masku, aj čiapku slzami zmáčal.
- Nemôžeme ju pustiť. Do zajtra to určite nerozchodí. Zrušte svadbu. Modlite sa, aby mladá prežila, okrem toho je to nákazlivé, všetci, čo ste s ňou v úzkom kontakte boli a hlavne deti ...lieky bude treba užívať...
A svadobná mati, že dofrasa, koláče z Trenčína vezie...a kam s nimi? A ženích len nariekal, že ju ľúbi a čo teraz ... a budúci svokor frflal, že tí mladí nič nevydržia, ani vlastnú svadbu nie...
Pri pohľade na nevestu, zmĺkli. Chudučká postava, prikrytá po krk plachtou, desiatky káblov a hadičiek, rytmické dvíhanie hrudníka. Ženích sa rozreval ako malé decko, svadobná mati božekala a svokor zmĺkol a ústa zabudol zavrieť.
Zvesené hlavy. Mladého nasilu odtiahli. Za chvíľu boli naspäť a koláče po nemocnici roznášali, aj nejakej charite aj bezdomovcom aj krízovému centru...
A mladá spala. Vitálne funkcie udržiavané prístrojmi a kontinuálne privádzanými liekmi boli na prijateľných hodnotách. Piatok. Sobota. Nedeľa. Koláče zmizli, niektoré oschli. Pondelok. Už bolo jedno, či svadba nebola. Mladá spala ...a bola. Ktovie, či sa preberie. Ženích už plakať nevládal. Svokor mlčky päste zatínal. Svadobná mati božekala a modlila sa.
Svadba sa konala o polroka neskôr, v piatok večer si síce nevesta zvýšenú teplotu namerala.. ale bol to planý poplach a ako povedal svokor tí, mladí dnes...
A za dva roky sa malé narodilo.
