Krv a sneh.

Autor: Ľubomíra Romanová | 1.12.2008 o 21:21 | Karma článku: 17,61 | Prečítané:  10156x

V bielej tme postupovala Avia ( najrýchlejšie auto na Slovensku, vždy ide prvá a za ňou kolóna ostatných ) krokom. Darmo mala na sebe znaky Rýchlej zdravotníckej pomoci, nebola rýchla. Po klopených zákrutách, hore kopcom, ubitý sneh a vrstvy ľadu, inak sa nedalo.

10. január 1990
Opakované volania, že babe plano, že odpaduje na linku 155, prinútili posádku, vtedy najlepšie vybaveného a najpriestornejšieho záchranného vozidla, vyštartovať. Štart sa podaril, bol skorý január a cestári pripravení na zimu. Ako vždy. Po nemocničnú bránu bolo posypané, ale potom už len sneh, ľad, záveje. Žiadna chemická (snehová) kaša. Problémy sa začali v meste. Avia sa šmýkala, ešteže sme húkali. Auta spomaľovali a kĺzali sa... V stúpaní k malej dedine sa situácia komplikovala. Sanitka, ako primabalerína, točila sa a vozila od jedného kraja cesty k druhému. Šofér nadával, záchranár sa modlil a ja som mala zaseknutú reč ...a vôbec všetko.
Takto začal jeden z mojich prvých výjazdov za záchranou života.
Ničnehovoriace údaje. Bohvie, čo babe je. Či infarkt, či cievna (príhoda), či je jej zle od žalúdka, či si vypila, či už umiera, alebo sa len chystá, alebo ju nájdeme po... Ak sa ta rýchlo a včas nedostaneme... a to v tomto aute a na tejto ceste, to nedokážeme. Dofrasa!
Dispečerka už trikrát urguje, že babe, ozaj bars plano, už aj octom ju š(č)uchajú...
Dedina, nejaká prdel sveta, kde sa muchy obracajú, vysoko v lese, opustená, cestá k nej kľukatá, úzka, neočistená ako k zakliatemu hradu.
Vysielačka stíchla. Biela tma. Občas iba tmavé kmene stromov sa vynoria nebezpečne blízko predného skla. Cez bočné okienko vidno strž. Vpravo. A vľavo bielo, husto bielo. A sneh. A ľad. A ticho. A srieň. Len zábradlie nás oddelilo od pádu. Šofér začal cúvať a záchranár ho dirigoval, potom mu nadával a šofér fňukal od strachu. Auto hučalo, smrdelo, bola strašná zima, tma nabielo a nikde nikto. Dvaja bezradní chlapi, skrížené nemotorné auto. A ja. Nemožná, hlúpa, neskúsená.
...a ktovie čo s babou, co jej plano...
V dedine ticho. Keď sme vhučali na námestie, začali zvoniť. Domy sa vynárali po stranách ulice, spoza bieleho mantinelu. Biela snehová stena, veľmi blízko nás. Blízko nášho nemožného záchranného auta. Konečne sme našli číslo.
Prisámveru!
Na dvore hmla, červený sneh, kaluže krvi. Opatrne našľapujeme. Dvere do domu otvorené. Dokorán. A zima. Na chodbe sedí baba a vzdychá.
- Joj, plano mi. Kdze sce? Už som aj penicilin vzala a nič nepomáha.
- A čo vám vlastne je.
Baba sedí. Neumiera, otiera si čelo. Všade je para a sivý smrad. Cítiť krv, ocot, vnútornosti...
Na dlážke v obývačke je igelit. Krvavé škvrny ...a pariace sa kusy mäsa.
Zabíjačka.
- Co mi? Plano! Šak, ja nemôžem na krev kukac. A vidzice keľo jej!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Threema je anonymná, ale prokurátori sú presvedčení, že správy sú od Kočnera

Policajti neprelomili šifrovanie, Tóth im odovzdal Kočnerov mobil.

Dobré ráno

Dobré ráno: Horia pľúca našej planéty, čo sa deje v Amazónii?

Ako súvisí politika s požiarmi.


Už ste čítali?