Oščička.

Autor: Ľubomíra Romanová | 10.3.2009 o 18:06 | Karma článku: 17,78 | Prečítané:  9583x

Aj dobro, aj dobročinnosť ( hoci často majú málo spoločné) môžu zle vypáliť.

Vtedy. Do rómskej osady prišli nejakí „ľudia od grantov". Obzerali, mali plno rečí a kdečo sa vypytovali, rozdávali. Deťom cukríky. Janík bol najmenší. Nepretlačil sa. A tak aspoň mraučal pri stĺpe. Z nosa mu viseli dve priesvitné sviečky. Darmo poťahoval, viseli. Jedna pani ho zbadala a podala mu keksík ( oščičku).
Ten hlúpy obal sa nedal roztrhnúť. Skúsil to malými zúbkami. Ťahal, kmásal. Vypľúval kúsky papieru. Nešlo to ! Naštvane škriekal, trhal, hrýzol, sviečky kvapkali, ale obal nie a nie povoliť. Konečne bol keksík von. Zahryzol. Odkiaľsi priletelo zaucho. Väčší brat. Drapol po keksíku. Janík nepustil. Ohó! Ťažko vybojované. Skrútil sa bratovi pomedzi nohy, vyšmykol sa z jeho hmatkajúcej ruky a vliezol do psej búdy.
To je koniec.
Brat od zlosti podpálil psiu búdu a Janíka v nej.
Kým ho vytiahli, mal popáleniny na viac ako 90 % plochy tela. Rozsah popálenín sa určuje deviatkovým pravidlom. Hrudník, chrbát, tvár, paže, dolné končatiny, tvár a vlasatá časť sa rozdelia na 9% úseky. Tie sa sčítavajú. K rozsahu popálenín sa určuje aj stupeň - hĺbka popálenín. Prvý stupeň popálenia zažil každý. Červená, opuchnutá a boľavá koža. Dvojka sú okrem sčervenania aj pľuzgiere, ktoré nesmierne bolia. Tretí stupeň - koža vyzerá ako vosk, ako do biela uvarené mäso. Je to nekróza. Spálené sú koža, svaly, nervy a cievy... Tieto popáleniny už nebolia. To neplatí o ich okolí, popálenie môže byť nerovnomerné. Štvrtý stupeň popálenín je zuhoľnatenie.
Janík mal na tej obrovskej ploche popálenín 3. až 4. stupeň. Pár pľuzgierov na čele, zuhoľnatené ruky, nohy, prsty... Popálené mal dýchacie cesty. Bol v šoku. Nielen pre dieťa je takýto stav nezlúčiteľný so životom.
Janíka napriek všetkému priviezli pri vedomí. Tenučko plakal, spálenými perami šepkal :
- Kde je môj apa? Kde je moja oščička?
Apa došiel. Chlap ako hrom. Ticho stál a neveriaco pozeral na zuhoľnatené končatiny. Mračil sa. Prehovoril:
- Ta to ne moj. On inakšie vypatra.
- Apa, kde moja oščička? - ozval sa Janík.
Apa vyvalil oči a potom klesol na kolená a zanariekal. Došla mama. A ešte ďalší. Kvílili a plakali. Potom plakali a kvílili pred dverami oddelenia.
My sme sa mordovali s Janíkom, do spálených ciev nemožno zaviesť ihlu, ale do centrálnej žily ( hornej dutej žily) sme vpichli katéter. Kvôli popáleninovému šoku sme podali veľké množstvo infúznych roztokov. A ľudskú plazmu, analgetiká. Uspali sme ho. Napojili na dýchací prístroj. Nestáli sme so založenými rukami, ale vedeli sme, že je to márne. Čakali sme to, čo nevyhnutne príde.
Najprv prišiel apa a doniesol keksík - oščičku. Príbuzní a známi na chodbe pozbierali peniaze, čo mali pri sebe a kúpili. Vošli na izbu a apa ju položil na vankúš.
A potom ...a to je strašné, vyšla z malého škrkavka.
A v tej chvíli sa všetko zmiešalo, rodičia, príbuzní a naše sestričky začali plakať a kričať, fikať a smrkať, kvíliť a vykrikovať. Jedni chceli lynčovať, druhí upratovať, tretí utekať, nariekať a kvíliť, ďalší ošetrovať a iní robiť v tom zmätku poriadok...
Chlapec so svojou oščičkou sa od nich, od nás potichu oddelil.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Threema je anonymná, ale prokurátori sú presvedčení, že správy sú od Kočnera

Policajti neprelomili šifrovanie, Tóth im odovzdal Kočnerov mobil.

Dobré ráno

Dobré ráno: Horia pľúca našej planéty, čo sa deje v Amazónii?

Ako súvisí politika s požiarmi.


Už ste čítali?