Krváky - nerváky

Autor: Ľubomíra Romanová | 28.5.2009 o 10:43 | Karma článku: 16,45 | Prečítané:  6061x

Omamné látky. Čo sa mi môže stať?

V sanitke vydávala zvuky ako ranená čajka. Škrekotavo dýchala, hádzala sa. Na tvár je syčal kyslík. Do priehľadnej masky, napĺňal nos a pľúca.

- Chápete ? Veď, to sme niíič. Nechápete ? S Evou sme  si dali iba éčko. Jeého,  to teda je bomba!  Toľko sme sa nasmiali ! Vy nechápete, aké to bolo úžasné! Eva je najlepšia kamoška, fakt, ja neviem, čo akože... Pustili sme si  muziku a behali po internáte, tancovali sme spolu..Baby, nie, nie sme oné! Chápete, je moja najlepšia kamoška. Bývame spolu... asi 3 roky. Lenže... a...ja neviem. Bolo krásne, fajne, a .. .Fúúú... Bolo teplo a smiali sme sa, no, chápete? Ja neviem, čo bolo také smiešne? No,  asi nič. Čo? Jééžiš, ste na hlavu, či čo?

A potom Eva bola nejaká divná  Ja , že... šak, sa neto, ne, ale ona kukala a odtláčala ma, že netancuje. Ja, že šak, sranda. A mám ťa rada, že nech sa neondeje... Lenže ona zaliezla pod stôl, asi toto bola smiešne, lebo som sa rehotala... ona ešte viac zaliezla, tak som išla , že vedľa budú veselšie, keď ona je taká strelená... Lenže, kým so došla do dverí.. a potom... zrazu... na zemi červené škvrny. Chápete, to bolo strašne smiešne, ja že  ahaáá, dakto krváca, či čo? Chápete? Ona s nožničkami v ruke, ja, že čo? Ona ma, chápete, bodla. A kukám, na tričku tečie krv. Mňa to nebolelo, ja že čia krv, hahaha... ale keď sa zahnala...hm ...hm... asi som vybehla  ...a  sa nedám bodať, ne? Šak ma chápete. Potom... neviem, na schodoch mi prišlo dajak zle, či čo...

Eva vystrašená na smrť ( aj taký môže byť účinok), pod vplyvom extázy, prebodla kamoške hrudnú stenu, pohrudnicu a pľúcne tkanivo. Porušila sa nielen mechanika dýchania, ale aj pľúca, ktoré majú  tendenciu zmršťovať sa, spľasli. Za normálnych okolností im v tom bráni tenká vrstva tekutiny medzi dvoma listami pohrudnice. Teraz medzi listy vnikol vzduch, pľúcne tkanivo skolabovalo a jedna strana pľúc prestala dýchať. Pneumothorax.  Pri otvorenom je chybou upchávať dieru v hrudnej stene nepriedušnou látkou, pretože pri poranení priedušky sa môže vzduch v pohrudnici plniť pri každom nádychu. Bublina sa zväčšuje, utláča nielen skolabované pľúca, ale v hrudníku sú aj veľké cievy, ktoré vedú krv do srdca a od neho.. Ak sa stlačia, srdce sa nenaplní, a nenapumpuje krv  k orgánom.

Pneumothorax sa lieči zavedením hrudného drénu ( hadičky - trubice) medzi listy pohrudnice. Vzduch sa odsaje, pomocou špeciálneho odsávacieho zariadenia sa vytvorí v dutine hrudnej podtlak. Zmrštené tkanivo pľúc sa znova roztiahne. Udržanie podtlaku umožní pľúcam rozvinúť sa a prilepiť sa/prirásť k pohrudnici.

Kamoška to dopichanie nožničkami prežila. A vytriezvela. Aj z drogy.

 

Ian ( Ján), tak ho volala Linda ( Lyda). Plavý s tmavými očami, takmer dva metre. Idol. Strieľal góly ľavou pravou (nohou) aj hlavou.  Hráč z krajiny zázračných. Bojovník z krajiny Nibelungov. Linda - študentka vedela o futbale nič, nelákal ju, kým nestretla Iana.

Linda ho milovala, Ian zbožňoval zem, po ktorej ona chodí. Užívali lásku. A potom sa niečo zvrtlo. Ian strieľal góly, ale nie tak presvedčivo. Linda mala v škole skúšky, čo jej nešli. Jeden osmutnel, druhá znervóznela. Tej noci, po krvilačnej hádke, keď sa jeden druhému snažili slovami ublížiť viac ako zbraňou, si Ian zafajčil. Nie obyčajnú cigaretu.  

... zrazu pochopil, lebo videl a cítil. Šuchot vĺn na brehu mora, ich biele čiapky vrhajúce sa k brehu. Dom, strom, more .. a čln. Linda a on stáli v člne. More ich hojdalo. Počula šumenie, neotočila sa. Po nej skĺzol biely závoj, zastavil sa na prostredníku pravej ruky. Ian ho zachytil, aj ruku Lindy . More ich húpalo a unášalo, opierali sa o zábradlie člna. Dom, strom už boli iba bodky. Bol iba čln a more. Linda sa chvela, ruka vykĺzla z dlane, nezachytil, šmýkala sa  a ona padala... dlho padala do vody. Do mora. Čln sa hojdal... Ian videl čierne telo obrovskej sépie, ktoré sa k nej vo vode blížilo. Otváral ústa, ale nič nevyšlo, ani hlások, ani zvuk.  V hlave explodovali zvuky, rev, vresk. Hľadal... niečo...našiel hák na priťahovanie člna a vrhol ho. Dlho letel, sépia sa blížila... hák letel...Nič. Odrazil sa od čierneho tela a Linda sa strácala....  chápadlá sa k nej vinuli. Otváral debny , skrinky, nikde nič. Prázdne ruky...a Linda tam... Nôž. Vzal nôž do ruky a vrhol sa na čierne telo vo vode. Po dopade zacítol bolesť v hlave a krku, ohňostroj iskier ... Nevládal dýchať, sépia mu objala rebrá. Zvierala hrudník. Bojoval o každý nádych. Obrovské úsilie. Odvaliť kameň a vzdychnúť. Vzdychol. Málo, nestačilo. Linda bola zachránená...

Po dofajčení cigarety ( hašiš) vyšiel Ian na terasu. Chvíľu sa díval na koruny stromov. Potom s panickým pohľadom, neschopný vypovedať, vbehol do bytu. Vytrhol tyč z kvetináča, o ktorú sa opieral okrasný stromček a vrhol ju ako oštep. Trafila smetiak na tráve a odrazila sa. O chvíľu vybehol s nožom v ruke a vrhol sa z terasy.  Pri dopade jeho krčný stavec explodoval, miecha v oblasti krku sa prerušila. Všetky signály koordinujúce akýkoľvek pohyb svalov rúk, nôh, brucha a hrudníka sa zastavili. S ťažkosťami sa hýbala iba bránica. Ian ochrnul. Navždy. 

 

Čo sa mi môže stať .

Okrem iného.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár šéfredaktorky

Kočner sa neštítil fašistov, ale to ani Fico nie

Marian Kočner si pre seba vysníval prekrásny nový svet.


Už ste čítali?