Fyziologické medze

Autor: Ľubomíra Romanová | 9.7.2009 o 17:00 | Karma článku: 17,29 | Prečítané:  4961x

Ako sme sa ne/vzdali. Júnové záplavy na východnom Slovensku 2009.

Krištof sa, ako inak, opil. Pil v Írsku ako Ír, píjaval v Dánsku ako Dán a na Slovensku ako Slovák. Keď sa prihnal lejak, schoval sa pod most do skruže. Najbližšie a v tej chvíli aj najsuchšie miesto. Tak sa mu zdalo. Dážď sa lial a lial , voda tiekla ako z prevrhnutého vedra. Voda v skruži stúpla, milého Krištofa zmietla, niesla, obracala, otĺkala o kamene, kríky, zalepila mu oči uši, ústa, pľúca, pritopila, utopila, vypľula ho ako štopeľ z fľaše s kopou bahna, hliny, dreva ...a hodila do plota z betónu.
Krištof sa ešte mykol a pomrvil, vzdychol a pobral na druhý svet . Spoza plota pribehli ľudia a začali ho kriesiť. Desať minút. Prišli záchranári. Tí situáciu odborne uchopili do rúk. Krištofa intubovali, napichli kanylu do žily. Masírovali srdce - stláčali ho v strede hrudnej kosti , medzi ňou a chrbticou, podávali adrenalin, dýchali doň prístrojom, vlievali do jeho pľúc čistý kyslík . Na monitore - srdce - chvíľu rovná čiara a chvíľu chabé vlnenie. Použili elektrický výboj - defibriláciu, ktorá mala srdce s jeho nekoordinovanou aktivitou priviesť k rozumu. Lenže Krištof a jeho srdce váhali. Záchranári bojovali ako levy, ale Krištof pokračoval v ceste. Ďalších tridsať minút. Keďže to bolo nerozhodné, naložili Krištofa do sanitky a leteli s ním do nemocnice. Neustále masírovali a dýchali, podávali adrenalin a defibrilovali. Plus desať minút oživovania. V nemocnici na ARO ho prijal kolega...a ten mal s Krištofom trpezlivosť. Prijal ho podchladeného, 25 °C - teplota meraná v konečníku a pažeráku. Ohrieval ho. Ak teplota jadra tela klesne pod 30 °C , srdce začne fibrilovať. Nekoordinovane sa chveje a nesťahuje, nerobí to, čo mu je genetický dane, nepumpuje krv. Za srdce v tej chvíli pumpovali naše sestričky a bratia, ktorí boli v službe. Stláčali vytrvalo hrudník stokrát za minútu. To nie je žiadna prechádzka, ak to robíte celú hodinu. Defibrilovali, ak bolo treba, podávali adrenalin a ohrievali... Vyplachovali žalúdok teplým roztokom, ohrievali infúzie a kyslík, ktoré do Krištofa prúdili. Po hodine sa ohrial a stále nič. Už si začali hovoriť, že to nechajú tak a Krištofovo srdce sa chytilo. Veľmi váhavo a veľmi pomaly. Plus ďalších 30 minút . Trpezlivý lekár zaviedol kardiostimulátor, srdce poháňané a ohrievané, bilo a pumpovalo. S kardiostimulátorom, liekom na zvýšenie kontraktility srdca a s božou pomocou. Konečný čas od zastavenia obehu k jeho obnoveniu bol necelé tri hodiny.
Čo sa stane s mozgom, ak nebol dlho okysličený ? Mozog je najcitlivejší orgán na nedostatok kyslíka. Už po niekoľkých minútach od zastavenia obehu sa začína poškodzovať. A škody sú nenapraviteľné. Prečo teda oživujeme ? Lebo občas to vyjde.. Prekročíme fyziologické medze. Ochranou mozgu pred takýmto poškodením môže , ale nemusí byť podchladenie a spánok. Krištof bol dlho podchladený ...ajajaj, hneď bol uvedený do umelého spánku
Krištof žil, srdce pumpovalo, telo samá modrina a rana, ako ho voda vláčila po potoku - nepotoku, to čo nebolo modré, bolo sivasté. Oživená mŕtvola.
Najprv sa trápil a liečil ho trpezlivý lekár. Potom ho liečili a trápili sa ostatní. Krištofovi zlyhávali pľúca, srdce, zrážanie krvi, obličky, pečeň, nervový systém, imunita, ... Pridlho neokysličené. Krvácal zo žalúdka - jeho sliznica bola sivastá a samý vred. Srdce bilo ale s pomocou. Močil s podporou. Dýchal zaň stroj. Krvácanie sme zastavili, ale rany sa zapálili. Jedna noha opuchla, zmodrela, ak ešte zmodrieť mohla.... Bojovali sme deň. Dva dni.
Chyba lávky. Krištof nebol poistenec žiadnej zdravotnej poisťovne. Potĺkal sa po svete, zdravý, piť mu chutilo, poistenie nikde neplatil. Došli príbuzní, spokojní, že Krištof žije, hoci len s podmienkou. Ale predsa! Nakázali nám, starať sa.
- ...bo Krištof, chlap neplaný, ...len jednu chybu má... aj mŕtvemu s z ucha vypije
- Hm, lenže nie je poistený a možno budete musieť jeho zdravotnú starostlivosť zaplatiť.
- Poplatíme! ...sa nebojte! Len sa starajte, jak sa patrí !
- Lenže tu pôjde o desaťtisíce...
- Čoooo?
Na druhý deň bola Krištofova noha čierna. Plynová gangréna. Amputácia. Žil. S biedou, ale dokonca - mrvil sa. Orgány zlyhávali, Krištof ostával. Zatiaľ. Rodina doma zasadla a prišla s návrhom.
- Až tak sa starať nemusíte! Bo, nemá kto zaplatiť . Nezamestnanosť, dlžoby, kríza hypotéky. Chápete?
- My sa musíme aj tak...
Krištof nás na druhý deň oslobodil od ďalších etických a ekonomických úvah. Už to riešia iní.
Život ide ďalej, fyziologické medze sú fyziologické medze. Neoklameš.
A prší.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

OĽaNO nie je iba Matovič, hovorí jeho líder. Uvažuje, že sa stiahne z politiky

Líder OĽaNO Igor Matovič pre SME hovorí, že sa mu stalo niečo závažné.

KOMENTÁRE

(Ne)obyčajný človek Igor Matovič

Lídra Obyčajných ľudí šikanuje koalícia, no sám zo seba robí ľahký terč.

KOMENTÁRE

Ako sa žije v kraji, kde bane miznú

Vnímajú ich ako náletové buriny, ktoré sa uchytili v pustnúcom kraji.


Už ste čítali?