Sedel dedo, sedel. V posteli, v plienkach, fajku fajčil.
Babka krivkala okolo, hundrala, že dedo hulí, smrdí, božekala, riad umývala, utierala, pred spaním zabehla do komory, zamotala sa medzi hrnčekmi, fľašami a cibuľami. Hnevala sa na deda, na fajku, radšej sa motkala, akoby sa vrátila, jajkala, hlavou pokyvkávala, zacítila puch.
- Ten dedo si nedá pokoj! Zasa fajčí tú odpornú fajku.
Ani sa už nedurdila, veď čo už len za radosť ten úbožiak má. Deň čo deň dedo v posteli sedí, fajčí fajku, komanduje babku. Keby aspoň večer pokoj dal, ale just pred spaním si zapaľuje. Už ho v duchu vidí, ako sedí, hlava mu kvická, kolíše sa, drieme. Ona s ním už nespáva, nie v takom smrade sa nedá.
Zrazu babka cítila, čuchala, zbadala dym.
Vletela do izby. Fajka v plienke, plienka v plameňoch a dedo v bezvedomí. Skočila babka nie na deda ale do komory. Tam stojí vedro s vodou. V panike bežala, zakopla, poprevracala poháre, porezala si ruky, vedro prevalila, voda vytiekla.
Babka nevedela, či krv utierať, či deda hasiť. Vykríkla, zakvílila, von vybehla, na dvore tma ako vo vreci, ale aj vedro s vodou tam stojí.
V izbe plamene oblizovali periny, aj posteľ horela, dedo prevalený. Vychrstla na deda a perinu babka vody a zaúpela. Dedo bol očernetý, pľuzgiere na bruchu a hrudníku, plienka priškvarená, tvár spuchnutá. Ťahala, ťahala bezvládne telo, kašľala, dymu bol plný dom, ruky krvácali, aj sa popálila, aj vdýchla smrad, aj horúce, na tvár jej kúsok poletujúcej plienky sadol, pálil, popálil. Horko- ťažko vyvliekla deda, ale to už plamene oblizovali okno a susedia sa zbiehali do dvora.
Odkväcla babka vedľa deda a zamdlela.
Obaja utrpeli ťažké popáleniny. Dedo na celom tele, včítane pľúc. Záchranári ho kriesili, intubovali, priviezli do nemocnice. Zuhoľnatené prsty, nohy, ruky, trup ťažko popálený, tvár na nepoznanie opuchnutá. Iba tá naša fajka ( intubačná kanyla) mu zo spálených tkanív trčala. Nie, tabak sme mu nedali, ale ani kyslík mu nepomohol.
Babka bola tiež vážne popálená, na rukách, trupe a tvári. Opuchnutá, začadená na celom tele, takže tam vonku na dvore bolo ťažké zistiť či to bola spálenina, či sadze. Vdýchla horúci dym, dusila sa, opúchala pod očami, pľúca boli vážne poškodené.
Staručká, na dýchacom prístroji, obeh podporovaný, cirkulujúci objem dopĺňaný, bolesti tíšené. Babička tichúčko spala. Zaspala.
Dcéra povedala, že ju vnukom neukáže, nech si ju pamätajú, ako im buchty piekla, nech necítia sadze a spáleninu. Nech im navždy vonia vanilkou.