Kritický stav. Kardiopulmonálna resuscitácia.

Autor: Ľubomíra Romanová | 24.7.2006 o 19:50 | Karma článku: 13,47 | Prečítané:  5193x

 Počul niekto z vás, že by nám v blízkej budúcnosti hrozila nesmrteľnosť, lebo ja nie. A predsa! Nemožno zabrániť všetkým tragédiám v živote človeka, možno však, zabrániť zbytočným stratám a  bolesti. Naučte sa, čo je a ako sa robí kardiopulmonálna resucitácia! Zistíte, že je to hra o život. Hra vabank. Silná káva. Ako silná ? Lepšia či lahodnejšia ? Plná tragiky, plná mystiky? Plná úžasného šťastia ? Pokory a odvahy... 

Marián sa liečil srdce už roky,  v kruhu rodiny sa ta bralo, ako bežná vec. Berie pravidelne lieky,  chodí na kontroly a počúva rady lekára, nesťažuje sa. Pracuje v záhrade, opravuje všetko čo treba, do schodov sa zadýcha, ale vie si pomôcť so všetkým, v rodine si poradí s každým. Ani jeden potomok, vnúčatá netušili, ako často jeho srdce, trepoce v hrudi ako krídla poplašených vtákov, ako často ho zvieravá bolesť prinúti zaťať zuby a nezastaviť sa v chôdzi, alebo v činnosti.

V to zimné ráno sa večer cítil neskutočne ľahko, pozeral sa na správy, stále tie isté tragédie alebo senzácie, keď mu prudká bolesť preťala hrudník a vystrelila do ľavého ramena. Srdce sa rozletelo ako splašený kôň. Stihol sa ešte postaviť, aby sa s ďalšou bolesťou sklátil na zem a  pri ďalšej odišiel do milosrdného bezvedomia.

Syn a manželka priskočili k nemu a zistili, že lapavo dýcha, je popolavo sivý, nereaguje. V panike sa začali prekrikovať a Marián prestal dýchať. Farba tváre sa zmenila na modrú, potom čierno - fialovú. Možno to bola tá farba, možno kvílenie babičky, možno zhmotnenie strachu a hrôzy, čo prinútilo vnuka položiť hlavu na hrudník a vykríknuť.     

- Ocko, veď mu nebije srdce.

To zmobilizovalo syna, ktorý Mariána otočil na chrbát a ako to videl v televízii na krčnici  skúsil vyhmatať  pulz . Necítil nič, vydal príkazy. Mame aby zavolala rýchlu pomoc, synovi - vnukovi, aby stláčal hrudník ( niekde v dolnej časti, však ste sa to v škole učili) a sám začal do otca dýchať. Napriek ich úsiliu otec nežil, nehýbal sa, srdce mu nebilo, tvár bola trošku bledšia, narástlo mu brucho, pod masírujúcimi prstami snaživého chlapca čosi praskalo... Mama kvílila v rohu miestnosti, jej kvílenie prehlušila až privolaná sanitka. Záchranári vymenili otca a syna. Pacientovi zaistili dýchacie cesty, už počas ich zaisťovania jeden z nich stláčal hrudník, druhý priložil elektródy defibrilátora, ktoré súčasne monitorujú EKG. Na monitore sa ukázala krivka fibrilácie komôr - srdce nepumpuje krv, iba sa nekoordinovane chvejú jednotlivé svalové vlákna. EKG sa podobá na viac menej nepravidelné vlnky, ktoré nemajú s normálnym EKG nič spoločné.

Liečbou je defibrilácia, masáž srdca a adrenalín.... Záchranár, ktorý pritlačil elektródy defibrilátora ho už mal nabitý.

 - Odstúpte - aplikoval elektrický úder.

Telo Mariana sa pod výbojom pohlo, EKG sa nezmenilo. Masírovali ďalej, dýchali pomocou ručného dýchacieho prístroja, opakovane do žily podávali adrenalin ( môže pomôcť naštartovať srdce a ovplyvniť efektivitu výboja) , znovu defibrilovali. V kuchyni sa ozývali vzlyky, dychčanie záchranárov, pravidelné stláčanie hrudníka a fúkavé dýchanie s vakom. Bolo cítiť pot, spálenú kožu, pach hrôzy, strach... Po dvadsiatich minútach sa činnosť srdca obnovila na prijateľnú. Pulz bolo cítiť na veľkých cievach - krčnici, ale aj na cieve na zápästí. Marián bol v kóme, nehýbal sa a nedýchal ... Napojeného na dýchacom prístroji ho previezli do nemocnice.

Diagnostikovali mu rozsiahly akútny infarkt myokardu. Upchatie cievy vyživujúcej srdce zrazeninou. Rozhodli sa ju rozpustiť liekom, ktorý nielen rozpustí zrazeninu, ale aj zabráni  počas ďalších hodín tvorbe nových. Tento liek má obmedzenia, kedy ho nemožno podať. Donedávna sa nepodával ani u pacientov, ktorým sa stláčal dlho hrudník pri masáži srdca. Aj tento príbeh sa udial v tomto čase. Napriek tomu sa liek podal, ako ultimum refúgium - posledná možnosť. Posledná možnosť zachrániť srdce a život.

Napriek tomu, že  stav obehu a srdca sa po lieku rapídne zlepšil, prognóza Mariána bola zlá. Zdalo sa, že sa už nepreberie z bezvedomia, pretože srdce stálo dlho. Už po dvoch minútach zastavenia obehu sa začínajú diať zásluhou  nedostatočného okysličenia mozgu nezvratné veci.  Marián býval v obci vzdialenej od mesta . Aj keď ho príbuzní začali resuscitovať okamžite, srdce a obeh začali pracovať normálne až po 40 minútach. Čas dosť dlhý nato, aby sa tieto veci diať mohli.

Ďalšie dni boli dramatické. Stav sa skomplikoval nezrážanlivosťou krvi. Marián začal krvácať do brucha - ako sa ukázalo sa , že laickou masážou sa pomliaždila pečeň a zlomili rebrá. Musel absolvovať operáciu brucha, dostával lieky proti krvácaniu a transfúzie. Ďalší nepriaznivý faktor pre srdce aj pre pacienta. Prežil, ale bol naďalej v kóme. Po 72 hodinách sa prebral. Rekonvalescencia bola dlhá. Srdce sa dlho spamätávalo, ale nakoniec  prevzalo svoju iniciatívu. Lieky ho zreštaurovali do stavu, v ktorom dokázalo plniť svoje úlohy. Zlomené rebrá nedovoľovali správne a účinne dýchať pľúcam, Marian potreboval dýchací aparát. Opakovane sme povzbudzovali príbuzných, zdôrazňovali, že oni mu okamžitou resuscitáciou zachránili život. Ukľudňovali sme ich, že zlomenina rebier a mostíka sa pri kriesení pritrafí aj skúseným záchranárom.

Marián žil dlhých, krásnych, spoločne nami darovaných osem rokov. Prekročil osemdesiatku. Vrátil sa k svojej úlohe šéfa rodiny a vykonával všetky fyzicky nenáročné výkony. Pred mesiacom ho priviezli opäť po kardiopulmonálnej resuscitácii. Nový infarkt, zastavenie obehu, resuscitácia príbuznými a záchranármi, nastolenie obehu... ale kóma. Kopec šťastia, sme si vybrali už pred ôsmimi  rokmi..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Najlepšie mozgy nemôžu teraz vysvetľovať základné učivo

Na isté veci sa verejnosti nepýtame.


Už ste čítali?